Svet mačiek
V každej piatej britskej a severoamerickej domácnosti majú aspoň jednu mačku. V Británii žije vyše sedem miliónov mačacích miláčikov a v Spojených štátov amerických je to dokonca päťkrát viac. Američania už nejaký čas chovajú viac mačiek ako psov a roku 1998 získali aj vo Veľkej Británii mačky vedúce postaveniemedzi domácimi miláčikmi. V niektorých krajinách sú mačky v domácnostiach rozšírené dokonca ešte viac. Napríklad vo Francúzku a v Austrálii žije mačka v každej tretej domácnosti.
NEČISTOKRVNÉ MAČKY
Väčšina mačiek nie je čistokrvná. To znamená, že nepatria k nijakému čistému plemenu uznanému medzinárodnou chovateľskou organizáciou. V Británii sa takýmto mačkám hovorí moggies ( cicušky), inde majú menej lichotivé označenie- pouličné mačky. Typická domáca mačka je výsledkom náhodného kríženia plemien celé generácie, hoci má niektoré charakteristické črty uznaného plemena. Nič nenaznačuje tomu, že by nečistokrvné mačky boli v niečom horšie ako ich drahší príbuzní. Dokonca niekedy to je práve naopak. Dedičnosť pravdepodobne vyradí slabšie nečistokrvné jedince, zatiaľ čo intenzívne šlachtenie a genetická manipulácia môžu nakoniec vyústiť do zdravotných problémov. Extrémny príklad je perzská mačka Peke-faced (pekinéz), ktorá nie je uznaná v Británii, no je populárna v Severnej Amerike. Šlachtenie jej zmenšilo nos dalo sploštený výraz tváre,čo spôsobuje dýchacie problémy, zablokovanie slzných kanálikov a nesprávne zatváranie papule spôsobuje problémy pri žraní.
POVAHA MAČIEK
Tieto štatistiky o mačacej populácii nám prezradili niekoľko informácií o mačkách a ich vzťahu s ľuďmi. Po prvé, že hoci sú mačky v podstate nezávislé bytosti vybavené skvelými nástrojmi na prežitie, t.j. svojimi loveckými schopnosťami, vybudovali si histerické puto s ľuďmi založené čiastočne na svojej užitočnosti pri ničení škodcov a čiastočne na svojej záľube v spoločnosti. Po druhé, ak keď stratia podporu ľudí ( hoci niektorí súcitní ľudia často kŕmia túľavé tlupy a starajú sa o ne), mačky vedia úspešne prežiť a rozmnožovať sa. Po tretie, úspech túlavých tlúp je príkladom toho, že mačky sú schopné žiť v spoločnosti svojho vlastného druhu, ale zároveň aj ako rozmaznávaný a ochraňovaný miláčik zbožňujúcich majiteľov.
ÚŽITKOVÁ MAČKA
V každej krajine nájdeme na vidieku tvz. úžitkové mačky, ktoré voľným a nezávislým životom a stále sú schopné loviť hlodavce. V Británii má vyše 90 percent fariem aspoň jednu úžitkovú mačku. A aj keď väčšina úžitkových mačiek tam žije na farmách, niektoré si plnia svoje povinnosti v továrňach a vo verejných budovách a ešte stále sa nájde aj zopár mačiek na lodiach, hoci ich je podstate menej ako v minulosti.
UŠĽACHTILÉ MAČKY
Približne jedna z 15 domácich mačiek má preukaz pôvodu, čo predstavuje asi 400 000 čistokrvných mačiek v Británii a vyše 1,5 milióna v Spojených štátoch. Na to, aby bola mačka uznaná za čistokrvnú, potrebuje mať rodokmeň siahajúci štyri a viac generácii dozadu, s údajmi o rodičoch, starých rodičoch atď. Všetci musia byť rovnakého plemena a musí ich registrovať správny a evidenčný orgán. Pri väčšine domácich mačiek je však úspechom už určenie rodičov.
VOĽNE ŽIJÚCA MAČKA
Populácia divách mačiek žije, ako vie - z toho čo nájdu v meste alebo na vidieku. Za zdivené pokladáme tie mačky alebo ich potomkov, čo boli raz aspoň do istej miery domestikované. Populácia zdivených mačiek zahŕňa túlavé zvieratá, mačky, ktoré opustili ich majitelia prebytočné mačky zo zatvórených tovární a, samozrejme, ich potomkov. Niektoré z nich žijú voľne už po celé generácie. V mestách a vo veľkomestách môžeme nájsť divé mačky v okolí prístavov, v opustených priemyselných objektov, na smetiskách, trhoch alebo v podobnom prostredí. Lákavé domovy zdiveným mačkám poskytujú aj budovy s teplým potrubím centrálneho vykurovania, ako sú nemocnice a rozľahlé bloky domov. Podľa odhadov žije v Británii vyše 1,5 milióna úžitkových a zdivených mačiek. V severnej Amerike je toto číslo tri- až štyrikrát väčšie.
